Na DRUHÝ DEŇ VIANOČNÝ- v nedeľu 26.12.2010 je SVIATOK SVÄTEJ RODINY; sviatok sv. Štefana, prvomučeníka sa v tomto roku neslávi. V závere sv. omše si manželia obnovia svoje manželské sľuby, preto prosíme manželov, aby si v závere sv. omše stáli vedľa seba.

V PRVÝ SVIATOK VIANOČNÝ je pastierska sv. omša o  8:00h a  9:30h a sv. omša vo dne o  11:00h; cez poludnie bude možnosť získať úplné odpustky pri apoštolskom požehnaní „URBI ET ORBI“, ktoré udelí zástupca Kristov na zemi –Svätý otec pápež Benedikt XVI. počas priameho TV alebo rádioprenosu. Nezabudnime, že k získaniu odpustkov sa žiada stav bez hriechu,kde nemáme záľubu ani vo všednom hriechu, sv. prijímanie a modlitba na úmysel Sv.Otca. O  18:30h je potom večerná sv. omša. Na Vŕšku je pastierska sv.omša o  9:30h a sv. omša vo dne v školskej kaplnke na Rodinnej oblasti o 11:00h.

Na vianočnú vigíliu ráno je sv. omša o 6:30h; popoludní na štedrý deň začneme sláviť vo farnosti Vianoce sv. omšou za účasti detí  so začiatkom o  16:00h. Štedrú večeru –ako v rokoch minulých- odporúčame začať večer o  18:00h modlitbou Anjel Pána pri večernom zvonení a potom hlava rodiny prečíta z Lukášovho evanjelia udalosti o narodení Pána a následne sa pomodlia všetci prítomní modlitbu pred jedením.  Presne o polnoci začneme slávenie polnočnej sv. omše. Na vŕšku bude takisto o polnoci polnočná sv. omša. Vzhľadom na to, že vigília BOŽIEHO NARODENIA pripadá na piatok, hoci cez deň zvykneme pôstiť, pri samotnej štedrej večerinie sme povinní zdržiavať sa mäsových pokrmov.

Chorých a nevládnych pôjdeme spovedať po domácnostiach v pondelok 20.12.2010 dopoludnia.

Vo štvrtok 23.12.2010 po večernej sv. omši majú na starosti rodiny Adamova, Gazdova a Mudroňova. Srdečne ďakujeme rodinám, ktoré upratovali kostol k uplynulej nedeli.

    2.časť predvianočného spovedania je v sobotu 18.12.2010 od 9:00h- 12:00h a poobede od 14:00h-17:00h. Za uvedenú chybu sa ospravedlňujeme.

Odporúčame veriacim zapojiť sa do charitatívnej akcie v rámci blížiacich sa sviatkov; ide o burzu oblečenia a iných darov, ktoré organizuje Červený kríž. Bližšie na výveskách.

  Ponúkame nástenné misijné kalendáre na  rok 2011 (s DVD o zjaveniach Panny Márie v Guadalupe v Mexiku) vhodný aj ako darček a podporíme tým zároveň misijné dielo; Tiež ako vianočný dar môže poslúžiť CD s najkrajšími vianočnými spevmi; môžete si ho kúpiť v zadnej časti kostola, stojí  7€.

   V sobotu 18.12.2010 od  9:00h. majú na starosti rodiny  Chytrova, Krýdova a Michalčova.

 Srdečne ďakujeme rodinám, ktoré upratovali kostol k uplynulej nedeli.

Dnes, t.j.6.12.2010 si spomíname na biskupa sv.Mikuláša, ktorý sa teší v našich končinách mimoriadnej úcte.

Emblém: biskupská berla, tri mešce peňazí
Patrón detí, pekárov, námorníkov, majiteľov záložní, lekárnikov, rybárov

Svätý Mikuláš bol biskupom v Myre. Patrí k svätým, ktorí požívajú úctu po celom svete. Svedčia o tom mnohé kostoly a oltáre, postavené na jeho česť. Narodil sa pravdepodobne v Patare v Lýcii (Malá Ázia). V meste Myra, ktoré ležalo neďaleko mora, sa stal biskupom. Bol známy vďaka svojej mimoriadnej zbožnosti, nadšeniu a zázrakom. Zomrel v Myre. Pochovali ho v biskupskej katedrále.

Doma dostal dobrú výchovu. Zachovával pôst. Hovorí sa, že v stredu a piatok jedol iba raz, aj to až večer. Rodičia zomreli, keď bol ešte mladým mužom. Po sebe však zanechali taký majetok, že Mikuláš sa nemusel báť o svoje živobytie. On sa však rozhodol všetko venovať chudobným. A tu sa spomína azda najznámejšia príhoda z jeho života.
Jeden občan Patary prišiel o všetky svoje peniaze. Mal tri dcéry. No nemohol ich vydať, pretože nemal pre ne veno. A tak sa rozhodol pre zúfalý čin. Chcel ich dať na prostitúciu. Mikuláš sa to dozvedel, a tak zobral mešec zlata a v noci pod rúškom tmy ho dal mužovi do okna. Malo to byť na veno najstaršej dcéry. To sa opakovalo druhý aj tretí raz, zakaždým pre ďalšiu dcéru. Muž ho na tretí raz spozoroval a bol mu veľmi vďačný.
Za čias prenasledovania kresťanov, začiatkom 4. storočia bol Mikuláš ustanovený za biskupa v Myre. Pretože bol veľmi horlivý, aj jeho chytili, mučili a hodili do väzenia. Potom však prišiel cisár Konštantín a jeho slávny Milánsky edikt, vďaka ktorému boli kresťanskí väzni – teda aj sv. Mikuláš – prepustení na slobodu. Vrátil sa do Myry a pokračoval vo svojej práci. Neúnavne bojoval proti bludu tej doby – arianizmu. Zdá sa, že bol prítomný aj na koncile v Nicei r. 325, ale to nie je isté.
Zomrel v pokročilom veku a životopisy jednomyseľne tvrdia, že bol pochovaný vo svojom biskupskom sídle Myra. 11. storočí však Myru obsadili moslimovia, a tak roku 1087 boli pozostatky sv. Mikuláša prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari. Tam postavili chrám, zasvätený jemu. Za čias cisára Justiniána bol aj v Konštantínopole postavený chrám na počesť sv. Mikuláša. Jeho sviatok si uctievali v celom vtedajšom známom kresťanskom svete. Na byzantských pečatiach sa jeho obraz objavuje častejšie než obraz kohokoľvek iného. V neskoršom stredoveku mu bolo iba v Anglicku zasvätených skoro štyristo kostolov.
Zvláštne je to, že najväčšiu popularitu má sv. Mikuláš v Rusku. Spolu so sv. Ondrejom apoštolom je patrónom národa. Ruská pravoslávna cirkev dokonca má sviatok jeho prenesenia. Sv. Mikuláš je tiež patrónom Grécky, Apúlie, Sicílie a Lotrinska.

Na budúcu nedeľu –tretiu adventnú- bude popoludní od 16:00 h do 18:00h prvá časť predvianočného spovedania vo farskom kostole sv. Františka z Assisi.

V duchu nedeľného evanjelia: "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky..." Vás všetkých pozývame k zmiereniu s Nebeským Otcom.

   V stredu tohto týždňa je cirkevne prikázaný sviatok  NEPOŠKVRNENÉHO POČATIA PANNY   MÁRIE; sv. omše sú  takto: 

    VT-Juh o  6:30h, 8:30h CSŠ,  16:00h a 18:30h; Na vŕšku 8:30h- žiaci Cirkevného gymnázia a  o  17:00h pre veriacich, na Rodinnej oblasti o 11⁰⁰ h.

     Všetkých Vás srdečne pozývame k sláveniu tohto výnimočného tajomstva života Panny Márie.

   Znova pozývame veriacich na ranné tzv. „rorátne“ sv. omše, ktoré sú v úcte k Panne Márii cez všedné dni adventu do 17. decembra vždy ráno o  6:30h.

   V sobotu 11.12.2010 od  9:00h. majú na starosti rodiny Fajčákova, Gazdova a Mikitova.  Srdečne ďakujeme rodinám, ktoré upratovali kostol k uplynulej nedeli.

Na začiatku mojej služby nového diecézneho biskupa Košickej partikulárnej cirkvi po konzultácii s kňazmi zídenými na dekanskej porade a presbyterskej rade
a tiež s vedomím Apoštolského nuncia na Slovensku, Mons. Mária Giordanu, na slávu Trojjediného Boha,
k úcte patróna arcidiecézy a pre spásu našich duší vyhlasujem Rok svätého Ondreja ktorý sa začína 27. novembra 2010
a bude trvať do 30. novembra 2011.

Dejiny našej arcidiecézy dosvedčujú, že všetci jej pastieri spolu s kňazmi a veriacimi laikmi mali vo veľkej úcte sv. Ondreja a zvlášť z príležitosti jeho sviatku sa zjednocovali v košickej katedrále na spoločných rekolekciách. Na začiatku mojej služby nového diecézneho biskupa Košickej partikulárnej cirkvi po konzultácii s kňazmi zídenými na dekanskej porade a presbyterskej rade a tiež s vedomím Apoštolského nuncia na Slovensku, Mons. Mária Giordanu, na slávu Trojjediného Boha, k úcte patróna arcidiecézy a pre spásu našich duší vyhlasujem Rok svätého Ondreja ktorý sa začína 27. novembra 2010 a bude trvať do 30. novembra 2011. Rok sv. Ondreja pre celú arcidiecézu je príležitosťou podľa vzoru tohto apoštola ísť za Kristom a byť s ním, a potom nanovo
a lepšie priblížiť evanjeliové posolstvo dnešnému svetu. 

Je to výzva k duchovnej obnove zameranej na posilnenie viery, na povzbudenie k svätosti a opravdivému spoločenstvu všetkých členov diecéznej rodiny, ktorej nemôže chýbať misijné nadšenie privádzať druhých ku Kristovi vrátane tých, ktorí síce boli pokrstení, ale neboli zatiaľ dostatočne evanjelizovaní. Rok sv. Ondreja zameraný na naše prebývanie s Pánom v častom kontakte s Božím slovom a na pozývanie iných k nasledovaniu Krista bude zároveň našou spoločnou prípravou na to, aby sme časť z posvätných relikvii nášho nebeského patróna mohli natrvalo uchovávať v Košickej katedrále, ktorá je nepretržite duchovným centrom našej partikulárnej cirkvi a poskytuje mnoho príležitosti vytvárania jednoty medzi sebou a s Ježišom Kristom. Pozývam všetky farnosti, diecézne inštitúcie, rehole a hnutia, aby sa vlastnými iniciatívami zapojili do aktívneho prežívania Roka sv. Ondreja a spoločnou modlitbou vyprosovali Božie požehnanie a pomoc Ducha Svätého. V Košickej katedrále 27. novembra 2010 v deň konania celodiecéznych kňazských rekolekcií z príležitosti sviatku patróna arcidiecézy sv. Ondreja, apoštola

                                   Mons. Bernard BOBER.  arcibiskup - metropolita 

Otec arcibiskup Mons.Bernard Bober vyhlásil  v našej arcidiecéze cirkevný rok od 27.novembra 2010 do 30.novembra 2011 za ROK sv.ONDREJA.

Bol to práve sv.Ondrej, apoštol, ktorý ako prvý prišiel za Pánom Ježišom. Nebolo ho treba pozývať, nútiť, volať, pripravovať mu pôdu.

Išiel sám a tým sa stáva vzorom pre nás všetkých.

Kto bol sv.Ondrej?

Sv. Ondrej, apoštol, sa narodil v Betsaide, v mestečku na brehu Tiberiadského jazera neďaleko Kafarnauma. Jeho otec sa volal Jonáš (Ján) a jeho mladším bratom bol Šimon Peter. Východní cirkevní spisovatelia nazývajú Ondreja „prvým povolaným“, lebo Ježiš práve jeho povolal ako prvého k apoštolskej práci. Pôvodom bol rybár – ako celá jeho rodina. Detstvo a mladosť prežil v Betsaide a potom, už s manželkou a bratom Šimonom sa usadili v prístavnom meste Kafarnaum. Aj tam sa venoval rybárstvu. Bolo to remeslo namáhavé, ale výnosné. Toto remeslo vykonávali spolu so Zebedejovcami – neskorším apoštolom Jánom a Jakubom a ich otcom.

Ondreja veľmi oslovilo vystúpenie Jána Krstiteľa. Spolu s Jánom, Zebedejovým synom, neskoršie Jánom apoštolom, patrili medzi verných Krstiteľových učeníkov. Keď Ján Krstiteľ raz s nimi stál, videl Pána Ježiša ísť smerom k nim, povedal im: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta“. (Jn 1, 29) Na druhý deň im znova povedal: „Hľa, Boží Baránok!“ Oni sa pohli za Ježišom. Vtedy zostali s ním. Ondrej potom vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša.“ A priviedol ho k nemu. Od toho času Ondrej a Šimon dochádzali k Ježišovi a boli aj svedkami prvého zázraku, ktorý urobil na svadbe v Káne. Z loďky Šimona Petra potom Kristus učil zástupy.

Cirkevní otcovia, najmä sv. Béda Ctihodný, nazývajú Ondreja „privádzačom ku Kristovi“. Okrem toho, že priviedol ku Kristovi svojho brata Šimona Petra, priviedol k nemu aj chlapca s piatimi chlebmi a dvoma rybami pri zázračnom rozmnožení chleba(Jn 6, 1-13) a takisto aj Grékov, ktorí prišli za Filipom s prosbou: „Chceli by sme vidieť Ježiša.“ (Jn 12, 13-25)

Po zoslaní Ducha Svätého žil Ondrej zhruba dvanásť rokov v Jeruzaleme. Potom odišiel pravdepodobne do Bitýnie (M. Ázia), južného Ruska (kmene Skýtov), odtiaľ do Trákie (dnešné Bulharsko a Rumunsko) a nakoniec do Grécka, kde dosiahol najväčšie apoštolské úspechy. Pohanské chrámy zostali prázdne, spustli, ľudia sa dávali krstiť. Podľa tradície ho v hlavnom meste Achájska (južné Grécko) v Patrase na podnet cisárskeho vladára Egea ukrižovali na kríži v podobe písmena X. Nepribili ho klincami, len ho priviazali. Na kríži umieral tri dni.

Okolo roku 356 dal cisár Konštanc preniesť jeho pozostatky do Konštantínopolu. Cisár chcel takto konkurovať Rímu, kde boli ostatky sv. apoštolov Petra a Pavla. Po páde Carihradu v roku 1206 pozostatky sv. Ondreja preniesli do katedrály v Amalfi (južne od Neapolu). V 15. storočí preniesli apoštolovu hlavu do Ríma, kde ju s veľkou úctou uložili v chráme sv. Petra. V roku 1964 však pápež Pavol VI. preniesol túto relikviu do Patrasu, kde je uložená v chráme sv. Ondreja. Sv. Ondrej je dodnes na popredných miestach úcty k svätým, najmä vo východných cirkvách.

Sviatok sv.Ondreja, patróna naašej Košickej diecézy slávime každý rok 30.novembra

Drahí bratia a sestry! Stojíme na prahu nového liturgického roka. Nové obdobie je veľkým darom a novou príležitosťou pre každého z nás. Dôležité je, aký postoj k tejto hodnote zaujmeme. Adventné dni sa pre nás stávajú predovšetkým očakávaním veľkej nádeje a vykročením za ňou. V tomto zmysle si uvedomujeme, že všetky naše úbohosti, nerovnosti na našej životnej ceste, do ktorých sme upadli, nie sú pre nás totálnou beznádejou či bezvýchodiskovou situáciou. Je tu možnosť upriamiť náš životný smer a dosiahnuť cieľ, ktorý nám ponúka Boh. Sme totiž na ceste. Každý nový krok je šancou. Kto chce žiť plnohodnotne, vie, že je pozvaný k novej spolupráci: deň za dňom hľadať a spoznávať hodnoty, v ktorých môžeme – podľa Ježiša Krista – spoznávať príchod Božieho kráľovstva.
Na tejto ceste nám môže napomôcť pohľad na činnosť slovanských apoštolov a spolupatrónov Európy. Príležitosťou k tomu je blížiace sa jubileum v roku 2013. Udalosť veky rozhraničujúca, udalosť celého nášho národa: 1150 rokov od príchodu misionárov, vierozvestov – svätého Cyrila Konštantína a svätého Metoda – na naše územie. Ich pôsobením naši predkovia vstúpili do európskych dejín, do vtedajšieho sveta svojou písomnou kultúrou, právnym poriadkom, predovšetkým však etickými normami kresťanstva. Svojou múdrosťou predišli storočia, keď osvojovanie evanjelia prijímali autenticky vo svojej rodnej reči.
Prostredníctvom písma a hlásania Božieho slova v rodnej reči spoznali rovnosť ľudí, národov i kultúr pred Pánom Bohom. Mohli chváliť Pána Boha svojím jazykom a prosiť milosti a pomoc svojimi slovami. Mohli počúvať Slovo od Boha „zoslané ako dar tento drahý, ktorý nám Boh z lásky daroval“ ako Slovo „živiace ľudské duše“ (Proglas) a mohli získavať „múdrosť Kristovu“ a nepatriť medzi národy „bez kníh“, medzi nevzdelané národy. Týmto činom solúnskych bratov sme sa zaradili medzi kultúrne národy Európy. Táto skutočnosť je dejinná, jedinečná a mnohovýznamová.
Blahej pamäti pápež Pavol VI. nám zásluhy svätých Cyrila a Metoda pripomína slovami: „Týčia sa ako stĺpy nenarušenej zdravej viery. Ako vzory potrebných čností. Ako dva olivové výhonky, čo stoja pred Panovníkom celej zeme a veľa sa modlia za celé sväté mesto, ktorým je Cirkev. Aj za vaše národy, aby ostali verné kresťanskej kultúre predkov, ktorú oni začali tvoriť, aby spájali staré s novým, a tak mohli vykročiť za vytýčeným cieľom pravého pokroku. Po bezpečnej ceste, ktorú oni chránia a osvetľujú. Tým budú pripomínať, že dôstojnosť slobodných národov sa neopiera o vojská a hmotné bohatstvo, ale o svornosť občanov. Opiera sa o rodinné čnosti a mravnú bezúhonnosť, o zachovanie práva a spravodlivosti; o úprimnú úctu a ochranu všemohúceho Boha, ktorému všetko podlieha, a všetko musí slúžiť na jeho slávu“ (podľa apoštolského listu Antiquae nobilitatis, 2. februára 1969).
Aj v tomto prípade sa potvrdilo, že kresťanstvo svojou inkulturáciou je vždy kultúrotvorné, zakladajúce trvalé duchovné aktivity. Potvrdzuje to skutočnosť, že Kristova Cirkev – aj v zložitých vývinových obdobiach – je živým organizmom, ktorý vo svojej pamäti vyznáva, udržiava a rozširuje významové hodnoty.
Práve tieto duchovné aktivity sa stali základom trvalého cyrilo-metodského hodnotového dedičstva, pôsobiaceho formatívne a pozitívne nielen v našich dejinách, ale aj v dejinách iných národov Európy. V duchovnom odkaze svätých Cyrila a Metoda, v „ich jedinečnej misijnej udalosti“ objavujeme pre seba „živú kontinuitu“ ich misie, a to vo viacerých oblastiach nášho duchovného, kultúrneho, spoločenského aj politického života.
Pravda, popri týchto verejných prejavoch úcty k svätým Cyrilovi a Metodovi sa žiada odpovedať na výzvu Božieho služobníka pápeža Jána Pavla II. na to „lepšie poznanie“ misijnej práce solúnskych bratov a jeho aplikáciu na náš konkrétny život, na zmysel ich odkazu. Pri návšteve Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda roku 1981 hovoril o „náboženskom a kultúrnom dedičstve svätých vierozvestov“ a vyzval aj nás toto dedičstvo zveľaďovať a odovzdávať ďalším generáciám: „Zostávajte verní tomuto dedičstvu“ a dodal: „Poznávajme ho stále lepšie, do hĺbky vo všetkých životných rozmeroch, so všetkými dôsledkami pre osobný a spoločenský život. Neprestajne žite podľa neho, buďte mu verní, ochraňujte a zvelebujte ho v istote, že ono je základom vašej duchovnej veľkosti a skutočnej kultúrnej výšky vášho národa.“ V tomto úprimnom hodnotení christianizačnej misie solúnskych bratov je aj dôvod, prečo pápež Ján Pavol II. vyhlásil roku 1980 svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a prečo v roku 1985 – v Jubilejnom roku sv. Metoda pri príležitosti tisícstého výročia jeho smrti – napísal osobitnú encykliku Slavorum apostoli (Apoštoli Slovanov).
Určite nám všetkým záleží na tom, aby sa naše spoločenstvo dostalo z ťažkých situácií či už na poli ekonomiky, politiky, kultúry, či bezpečnosti občanov, sociálnych istôt, zdravotníckej starostlivosti a vôbec každej oblasti verejného života. Všade sa volá po zodpovednom správaní, inými slovami po morálke. Cirkev chce napomôcť riešiť problémy, ktoré nás všetkých trápia. Cirkev chce vychovávať zdravé mladé pokolenie. Preto odmieta každý pokus o vnucovanie neprijateľného spôsobu výchovy, ktorá nevedie k zdravej a stabilnej rodine, ani nebuduje pevné charaktery a osobnosti. Cirkev poukazuje na pravé hodnoty, ako je ochrana života od jeho počatia až po jeho prirodzené skončenie. Upozorňuje na pravý zmysel ľudského života a jeho dôstojnosť. Náboženská sloboda – a v tom je zahrnutá aj sloboda svedomia –, je vždy meradlom vyspelosti demokracie. Spoločnosť nemôže nútiť človeka, aby konal proti svojmu ja – čiže svedomiu. Je to hrubá ujma na dôstojnosti človeka. Nedovoľme, aby sa pochybné hodnoty pod rúškom slobody a demokracie, zakorenili do nášho života.
Bratia a sestry, všetci, ktorí sa hlásime ku kresťanským hodnotám!
Uvažujme o svojom poslaní tu na zemi, v tejto spoločnosti, v našich rodinách, v ekonomickom a politickom živote a všade, kde sme, uvažujme o svojej úlohe chrániť dedičstvo otcov, ktorých svätí Cyril a Metod postavili na roveň ostatným európskym národom. Zveľaďujme toto dedičstvo všetci spolu, od najvyšších činiteľov národa až po najnižšie postavených, ale rovnocenných s tými najvyššími. Treba konečne pochopiť, že čo je autenticky kresťanské, je aj hlboko ľudské. To je cyrilo-metodské dedičstvo, ku ktorému sa hlásime! Naozaj máme im za čo ďakovať. Buďme im verní v našej vlasti, v našom čase aj v našom osobnom živote.
Cyrilo-metodská úcta je preto hodnota, ku ktorej by sme sa mali v správnej podobe vrátiť ako k fundamentu, ktorý má svoju stabilitu. Veď „ak zanedbávame korene stromu, ako môžeme čakať úrodu od jeho koruny?“ – kladie aktuálne otázku v tomto duchu Svätý Otec Benedikt XVI.
Obdobie dvojročnej duchovnej prípravy pred rokom 2013 i samotný jubilejný rok, budú na Slovensku sprevádzať mnohé aktivity, ktoré začal už Rok kresťanskej kultúry v r. 2010 –, ako putovanie relikvií svätého Cyrila Konštantína po diecézach Slovenska, viaceré náboženské a kultúrne podujatia, a nádejame sa, že aj pastoračná návšteva najvyššieho pastiera Cirkvi – Svätého Otca. Predovšetkým však prijmime kresťanské hodnoty ako súčasť svojho každodenného života.
Na záver si môžeme položiť otázku: Aká bude naša budúcnosť? Odpovedzme si slovami encykliky, ktorá im je venovaná: „Hoci z ľudského hľadiska sa (budúcnosť) môže zdať plná hrozieb a neistoty, predsa ju s dôverou skladáme do tvojich rúk, nebeský Otec, a prosíme pritom o príhovor Matku tvojho Syna a Cirkvi, Matku tvojich apoštolov (...) Cyrila a Metoda, ktorí – silní vo viere, nádeji a láske –, hlásali našim otcom tvoju spásu a tvoj pokoj a svojou namáhavou duchovnou sejbou začali budovať civilizáciu lásky a nový poriadok, založený na tvojom svätom zákone a na pomoci tvojej milosti, ktorá na konci časov oživí všetko a všetkých v nebeskom Jeruzaleme. Amen“ (porov. encykliku Slavorum apostoli 32).

V duchu týchto slov Vás žehnajú katolícki biskupi Slovenska.
 

Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko „advent“ znamená v preklade príchod. Symbolizuje zrodenie Ježiška. Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia, tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nadrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška. Adventné obdobie vrcholí vigíliou. V Štedrý deň napoludnie začínajú Vianoce. Klasickým symbolom adventného obdobia je adventný veniec.

V našich krajinách nie je možno tak rozšírený ako napríklad v Spojených štátoch. Tam sa adventným vencom ozdobujú dvere domov. Tento symbol sa však do užívania dostal podstatne neskôr, ako samotné oslavy adventného obdobia. Prvá zmienka o ňom pochádza až z 19. storočia, presnejšie z roku 1838 z Hamburgu, kedy teológ Johann Heinrich Wichern zavesil veniec na dvere sirotinca. Pod vencom bola pokladnička na milodary pre opustené deti. Wichern pripevnil každý deň na veniec jednu sviečku.
Dnes sa už na adventných vencoch používajú len 4 sviečky, ktoré symbolizujú práve 4 adventné nedele.

Fatimská sobota 4.12.2010 začne klasicky sv.omšou o 7:00h a bude pokračovať fatimskou pobožnosťou. Všetci ste srdečne pozvaní

Tento týždeň budeme spovedať k prvému piatku každý deň ráno od 6:00h a večer od 17:30h. Vo štvrtok a v piatok spovedáme večer už od 17:00h. Na Vŕšku bude sv.spoveď v piatok od 16:00h.