Dnešnou nedeľou KRSTU PÁNA JEŽIŠA končí tohtoročné vianočné obdobie a nasleduje obdobie cez rok; požehnaná Trojkráľová voda, ktorú si môžete odniesť domov, bude k dispozícii do budúcej nedele.

Svätý Ondrej, ty si neúnavným hlásaním evanjelia
osvecoval mysle a privádzal srdcia k láske a pravde.
S odvahou si šiel v ústrety útrapám mučeníctva,
objímajúc kríž, na ktorom si položil svoj život.
Vypros nám milosť milovať námahu,
kríže a utrpenia tejto zeme,
aby sme skrze ne stále istejšie
kráčali k večným dobrám neba.
K tebe, sv. Ondrej, sa utiekame
ako k nášmu nebeskému patrónovi,
aby si nám svojím orodovaním pomohol
nadchnúť sa a vytrvať v dnešných časoch
v takom apoštolskom nadšení a hrdinskom mučeníctve,
v akom si ty dosvedčil svoju dôveru a lásku k nášmu Pánovi.
Pomôž našim rodinám, farnostiam a celej našej arcidiecéze,
aby sme stále viac túžili po svätosti života a dosvedčovali to
naším každodenným úsilím a odvahou vo vinici Pánovej.
Skrze tvoj príhovor nech je v živote Cirkvi milovaný, zvelebený
a oslávený Trojjediný Boh, teraz i naveky. Amen.
Imprimatur: ABÚ Košice č. 1217/10 zo dňa 16.12.2010

S radosťou v srdci pozývame všetkých budúcich prvákov na slávnostný zápis do 1.ročníka Cirkevnej základnej školy s materskou školou sv.Dominika Savia vo Vranove nad Topľou, ktorý sa uskutoční v nedeľu 23.januára 2011 od 15.00 hod. v budove I.stupňa ZŠ na B 92. Bližšie informácie vám radi poskytneme na č.t. 4421300, 0904 509 150 alebo mailom czsvranov@gmail.com

Modlitba pred čítaním Svätého písma

Nebeský Otče, s vierou beriem do rúk Sväté písmo. Verím, že obsahuje slová, ktoré mi majú byť svetlom na životnej ceste. Bože Duchu Svätý, ty si vnukol svätopiscom, čo majú napísať; prosím ťa, pomáhaj mi pochopiť všetky tieto slová a daj mi silu podľa nich žiť. Pane Ježišu, dvom emauzským učeníkom horelo srdce, keď si im vysvetľoval Písmo. Rozohrej aj moje srdce láskou k tebe, keď budem čítať Sväté písmo a daj, nech ťa stále hlbšie poznám. Svätý Cyril a Metod, vy ste prví preložili Sväté písmo do reči našich predkov. Vyproste mi lásku k Svätému písmu a odhodlanosť stvárňovať podľa neho celý môj život.

Modlitba po čítaní Svätého písma

Bože Duchu Svätý, ďakujem ti, že si ma viedol pri čítaní Svätého písma. Verím, že Ježiš Kristus je PRAVDA. Posilňuj ma v tejto viere. Verím, že Ježiš Kristus je CESTA. Pomôž mi zachovávať všetky jeho slová a nasledovať jeho príklad. Verím, že Ježiš Kristus je ŽIVOT. Uč ma s úctou a láskou často prijímať sväté sviatosti na udržanie a zveľadenie Božieho života vo mne.Panna Mária, nech na tvor príhovor a podľa tvojho príkladu vždy ochotne prijímam a v srdci zachovávam každé slovo, ktoré pochádza od Boha.

Kto s úctou číta Sväté písmo ako duchové čítanie, môže získať za obvyklých podmienok čiastočné odpustky. Kto takto číta Sväté písmo aspoň pol hodiny, môže získať úplné odpustky.

Lectio divina je meditatívny spôsob duchovného čítania Svätého písma, ktorý pozostáva zo štyroch krokov:

1. Čítanie (lectio)
2. Meditácia (meditatio)
3. Modlitba (oratio)
4. Kontemplácia (contemplatio)

Prvou a hlavnou podmienkou toho, aby sme umožnili Bohu hovoriť k nám je ticho v nás a okolo nás. Vo vonkajšom hluku je ťažko sústrediť sa a vo vnútornom nepokoji sa nemôžeme dobre otvoriť pre Boží hlas.

Pri čítaní postupujeme takto:

-          čítať text pomaly a pozorne, najlepšie aj viackrát

-          všímať si, čo nášmu textu predchádza a čo nasleduje za ním, aby sme spoznali širší súvis, do ktorého je náš text zasadený

-          pýtať sa na druh textu, s ktorým pracujeme: či ide o modlitbu, žalm, podobenstvo, opis deja, opis zázraku, proroctvo, rozprávanie, list atď.

-          sledovať, či sa niektoré slovo nevyskytuje nápadne viackrát

-          sledovať osoby: poradie ich opisu, činnosti, prejavy, gradáciu v ich činnosti, porovnať ich výroky atď.

-          objasniť text pomocou komentárov v úvode tej-ktorej knihy Písma alebo v poznámkach pod textom alebo v iných komentároch k čítanému textu, v biblických časopisoch a pod.

-          pokúsiť sa objaviť štruktúru textu: má text nejaké logické časti? Ako na seba nadväzujú? Vyskytuje sa v texte nejaká gradácia obsahu? Vyskytuje sa v texte inklúzia (nejaký prvok uvedený na začiatku textu a potom aj na konci)? a pod.

-          zapísať alebo nakresliť si nejaké schémy, alebo rozvíjané paralelné obrazy, koncepty...

-          na záver je dobré znovu si text prečítať a pozornosť zamerať na objavené výrazné prvky pri aplikovaní uvedeného postupu.

V prvom kroku (lectio) sme si kládli otázku „Čo hovorí text?“ V druhom kroku (meditatio) má táto otázka podobu „Čo hovorí text mne?“ Meditácia teda spočíva v hľadaní posolstva pre jednotlivca.

Pri modlitbe znie otázka takto: „Čo mám povedať na základe textu? Aký obsah mi pre modlitbu poskytuje text?“ Tu by mala modlitba vytrysknúť z hĺbky nášho srdca ako spontánna reakcia na obsahy prijaté pri čítaní a rozjímaní. Môže to byť chvála, vďaka, prosba, alebo ľútosť, čí nárek alebo žaloba... Závisí to od preberaných obsahov a od našej životnej situácie.

V kontemplácii nastáva vrchol našej práce s biblickým textom. Naša myseľ pracuje s hlavnou myšlienkou či posolstvom čítaného textu, hľadá pre ňu miesto v našom osobnom živote a aj v živote okolo nás a modlí sa, a pritom sa celkom spontánne ponorí do živého obsahu meditovaného textu. Kontemplácia je latinské slovo a znamená pozorovať, vidieť, hľadieť, uvažovať, ale aj vnímať do hĺbky, pozerať do súvislostí... Človek vníma dar kontemplácie ako milosť, ktorá si ho podmaňuje, pritom nepotláča jeho slobodu.

Meditácia nad biblickými textami má iba vtedy zmysel, keď vedie k činom. Predsavzatie na konci meditácie nad biblickým textom nemá byť formalitou. Ide o život v sile toho, čo sme zažili pri meditácii a kontemplácii, je to samozrejmé uskutočňovanie tej pravdy, ktorú sme poznali ako objektívnu.

Plynulosť postupu v celom procese od čítania až ku kontemplácii je aj záležitosťou istých návykov a praxe. V každom prípade je potrebná vytrvalosť, ale aj Božia milosť, ktorú si treba s pokorou prosiť.

Každý človek sa môže naučiť čítať Sväté písmo formou lectio divina a bežne ho používať. Tento spôsob je však súčasne aj náročný, lebo vyžaduje si vytvorenie ticha a sústredenie, vyžaduje si čas pre čítanie Písma, vyžaduje si námahu spojenú so snahou o porozumenie Písma a vyžaduje si dôslednosť v uskutočňovaní poznaných obsahov. Je to náročné, ale stojí to za to. Treba začať hneď.

(spracované podľa príručky Lectio divina – Praktická metóda čítania Svätého písma od Antona Tyrola, KBD Svit 2005)

V nedeľu 2.1.2011 sme mali prvé stretnutie "LECTIO DIVINA" s p.kanonikom. Nie je to určené len pre lektorov, je to pre všetkých. Tak sme to počuli aj v pastierskom liste o.arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera na sviatok Svätej rodiny. Čítaním lekcií zo Svätého písma pri bohoslužbách vykonávajú laici službu, ktorú by mali prijímať s náležitou úctou a bázňou. Je to Božie Slovo, ktoré by mali mať predtým prečítané a premeditované, aby ho vedeli predniesť ľuďom. Nemá to byť len suché prečítanie textu. Na prácu so Svätým písmom nám všetkým (nielen lektorom) môže pomôcť aj metóda lectio divina. Tieto stretnutia by mali byť pravidelne každú prvú nedeľu po vešperách. Všetci ste pozvaní.

 

Z pastoračnej skúsenosti  dávame našim veriacim na vedomie:

Čas na vybavenie cirkevno-náboženských záležitostí:

stránkový, čiže úradný čas:

denne pondelok-piatok:  10:00 - 12:00h  a  od  15:00h– 17:00h

 s výnimkou štátnych a cirkevne prikázaných sviatkov

Vysluhovanie sviatostí:

krst- treba hlásiť najmenej týždeň PRED samotným krstom. Krst sa vysluhuje spravidla podľa prastarého zvyku  Cirkvi a podľa nábožensko-liturgických predpisov     
          v nedeľu, lebo to je deň vzkriesenia Pána Ježiša; krstný rodič musí mať najmenej 16 rokov,tiež je pobirmovaný; ak je v manželstve, musí mať manželstvo uzavreté v kostole a nerozviedol sa a ani nežije pohoršlivo

birmovanie -po náležitej príprave, ktorá začína po prihlásení birmovanca a trvá spravidla rok a pol; za birmovného rodiča môže byť prizvaný najmenej 16-ročný pobirmovaný muž alebo žena, praktizujúci kresťanskú vieru

- od birmovanca sa požadujú potrebné náboženské vedomosti, pravidelná účasť na sv. omši, účasť na hodinách náboženstva a solídna príprava pod vedením animátorov

Eucharistia –príprava k prvému prijatiu Eucharistie trvá prvé tri ročníky základnej školy-!!! rodičia nech dôrazne trvajú na tom, aby ich deti v prvom                                        ročníku Základnej školy mali riadne 45minútové vyučovacie hodiny(pri redukcii na pol vyučovacej hodiny bude nutné doučovanie formou farskej katechézy) k sv. prijímaniu nemôžu pristupovať rozvedení (iba ak majú od p.Arcibiskupa povolenie) alebo tí, na ktorých sa vzťahuje  exkomunikácia (urobili potrat alebo súhlasili s ním; alebo iným spôsobom upadli do exkomunikácie a tak boli vylúčení od „stola Pánovho)    

Sviatosť zmierenia     -    podobne trvá príprava ako u Eucharistie a vysluhovanie tejto sviatosti sa koná v spovedných miestnostiach; spravidla sme denne k dispozícii pred sv. omšou ráno a večer; v nedele sa spovedá pol  hodinu pred sv. omšou, cez nedeľné sv. omše  a v prikázané sviatky nespovedáme.

  Pomazanie nemocných- ľuďom zoslabnutým chorobou alebo starobou túto sviatosť vysluhujeme v deň chorých na sviatok Panny Márie Lurdskej 11.2. pri večernej sv. omši. V súrnych prípadoch zhoršenia zdravotného stavu na zavolanie doma alebo v nemocnici; potrebné je, aby nemocný chcel prijať túto sviatosť, vyspovedal sa a mohol prijať Eucharistiu. Ak je chorý v bezvedomí môže dostať iba sv. pomazanie. Jedno sv. pomazanie stačí na rok.

Posvätný stav kňazstva- informácie na fare.

Sviatosť manželstva  -  snúbenci (majúci 18 rokov)sa prihlásia na fare tri mesiace pred sobášom, spíše sa Zápisnica a začne sa náležitá príprava snúbencov; k Zápisnici treba doniesť čerstvý, tj. nie starší ako 6 mesiacov Krstný list z farnosti, kde bol snúbenec/ca pokrstený/á.

   Nasledujúca nedeľa je nedeľou KRSTU PÁNA JEŽIŠA. Touto nedeľou končí vianočné obdobie a nasleduje obdobie cez rok.

   V tomto týždni je prvý piatok mesiaca; spovedanie je denne ráno i večer pol hodiny pred sv. omšou; Na vŕšku bude možnosť sv. spovede v piatok  7. januára 2011 od 16:00h do 17:00h, o 17:00h bude sv. omša.

    Vo štvrtok tohto týždňa slávime SLÁVNOSŤ ZJAVENIA PÁNA; je to cirkevne prikázaný sviatok, čo nás zaväzuje zúčastniť sa na sv. omši a nekonať dobrovoľné namáhavé práce. Sv.omše budú tak ako v nedele; požehnáva sa Trojkráľová voda, ktorú si môžete odniesť domov. Z príležitosti sviatku sv. Troch kráľov žehnajú sa príbytky veriacich; Kto má záujem, nech sa osobne dohodne s kňazom.

V sobotu 8.1.2011 od  9:00h majú na starosti rodiny Čečkova, Eliašova a Ocilkova. Srdečné poďakovanie vyslovujeme rodinám, ktoré upratovali kostol k uplynulej nedeli.

Pozývame všetky deti a mladých na športový deň, ktorý sa uskutoční v stredu 29.12.2010 v telocvični bukozáckého učilišťa. Doneste si so sebou vhodnú obuv.Informáciu o presnom začiatku si zistíte na Farskom úrade.

    Vo štvrtok 30.12.2010 po večernej sv. omši majú na starosti rodiny Molekova, Švec-Bila

a Vicenova. Srdečne ďakujeme rodinám, ktoré upratovali kostol k uplynulej nedeli a týmto sviatkom

V nedeľu po Novom roku o  16:00h budeme mať vo farskom kostole novoročný organový koncert; Na organe hrá Mgr.Marta Tokarčíková, spev:Bc. Andrea Nemcová. Pozývame každého, kto len môže prísť.

   V sobotu na Nový rok  je cirkevne prikázaný sviatok BOHORODIČKY PANNY MÁRIE;  sv. omše sú ako v bežné nedele, s výnimkou, že na začiatku je vzývanie Ducha Svätého,  pri ktorom tiež možno získať odpustky. 

  V posledný deň občianskeho roka slávime spomienku sv. Silvestra; pri sv.omši večer o  17:00h bude poďakujúca pobožnosť za uplynulý rok. Môžeme počas spevu Te Deum získať úplné odpustky- za splnenia obvyklých podmienok. Poďakujúce Te Deum bude aj na filiálke Na vŕšku o  16:00h.

  V utorok tohto týždňa slávime sviatok svätých neviniatok  povraždených Herodesom; v závere sv. omše bude odprosujúca pobožnosť za vraždenie nevinných, nenarodených detí.

* V pondelok 27. 12.2010 na sviatok sv.Jána pri večernej sv. omši tradične privítame bohoslovcov z nášho dekanátu.

Narodenie Ježiša Krista – sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky - Vianoce 24. - 25. decembra oslávia na celom svete dve miliardy kresťanov. Presný dátum narodenia Pána asi pred 2000 rokmi známy nie je. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 7. januára.

Narodenie Pána - VIANOCE (25. december)
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december. Ďalšou hypotézou je dejinno – náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista – ako Slnka na základe biblických citátov. Napr. Kristus ako Slnko spravodlivosti – Sol iustitiae, Kristus – Svetlo sveta.
Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete od Trácie po Cádiz.

Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740 - 1758) pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne v našich srdciach.

Ježiš sa narodil v Betleheme (heb. Dom chleba). Je to mesto asi 8 km južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš. Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána (do r. 1969 sa končilo 2. februára). Do tohto obdobia zaraďujeme štyri významné sviatky kresťanského kalendára: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, slávnosť Zjavenia Pána a sviatok Krstu Pána.

Sviatok Svätej rodiny (26. decembra 2010)
Tento sviatok sa od r. 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1567 - 1622), ktorý predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako zemský obraz nebeskej Najsvätejšej Trojice. K tejto myšlienke pridali ďalší rozmer jezuiti vo Francúzsku, ktorí ju dávali ako vzor kresťanských rodín. Vo francúzskej časti Kanady veľkým šíriteľom úcty k Svätej rodine bol quebecký biskup Francois de Montmorency Laval (1623 - 1708). Medzi podporovateľov kultu Svätej rodiny patrili aj pápeži Pius IX. (1846 - 1878) a Lev XIII. (1878 - 1903), ale až Benedikt XV. v r. 1921 nariadil slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev (pôvodne sa slávil na prvú nedeľu po Zjavení Pána).

Sviatok Panny Márie Bohorodičky (1. január 2011)
Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil l. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi l. a 6. januárom, alebo - keď v tomto rozmedzí nedeľa nebola – 2. januára. Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny vo františkánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho horlivým šíriteľom bol sv. Bernardín Siensky (1380 - 1444). Od 15. storočia sa slávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a vo Veľkej Británii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú Cirkev zaviedol pápež Inocent XIII. v r. 1721.

Ôsmy deň po Vianociach bol až donedávna známy ako sviatok Obrezania Pána. Pôvodne to však bol mariánsky sviatok, ako o tom svedčili vlastné modlitby (propria) pri sv. omši a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkev vyzdvihovala a odvolávala sa na zásluhy Panny Márie. V Ríme sa tento sviatok slávil od 7. storočia a hlavné bohoslužby sa odbavovali v chráme Santa Maria Antica, ktorý dal postaviť pápež Ján VII. (701 - 707), pôvodom Grék a vyznaním „služobník Panny Márie“.

Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431). Je oslavou materstva Panny Márie a téma bohoslužby dňa je vyjadrená slovami sv. Pavla „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy...“ (Gal 4,4). Takto sa z tohto sviatku Pána stal sviatok Panny Márie.
Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) – titul, ktorým prvotná Cirkev poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze r- 431 odsúdil tento bludný názor a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Bohočloveka Ježiša Krista názov Bohorodička právom patrí.

Sviatok Zjavenia Pána – Traja králi (6. januára 2011)
Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Kána Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách, nič nehovorí. Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k židom a príjmu od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“. (KKC 528)

Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho, ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa. (KKC 530, 574)

Sviatok Krstu Pána (9. januára 2011)
Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetci traja synoptickí evanjelisti (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3, 21-22) a implicitne sa o ňom zmieňuje i Ján. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Od r. 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Ak táto nedeľa pripadne na 7. alebo 8. januára, sviatok sa neslávi - z liturgického hľadiska sa dáva prednosť sláveniu II. vianočnej nedele. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí.

Vianoce a stavanie betlehemov
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Jedná sa o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v Greccio v r. 1223.

Pieseň Tichá noc, svätá noc
Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz pred 188 rokmi v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v kostolíku v Oberndorfe. Vtedy táto melódia vyvolala oduševnenie lodníkov na rieke Salzach a ich rodín, dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch. Históriu tejto salzburskej vianočnej piesne a jej melódiu si možno vyhľadať na internetovej stránke www.stillenacht.at. Za túto pieseň vďačíme kňazovi Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu. Učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, požiadal, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvomi sólovými hlasmi a - pretože organ mal poruchu – so sprievodom gitary. Text vo forme básne napísal Mohr už dva roky predtým v Mariapfarre v Lungau.

Zdroj:tkkbs.sk

Kvôli chorobám hlavných účinkujúcich sa Jasličková pobožnosť presúva z 1.sviatku vianočného na iný,zatiaľ presne neurčený termín vo vianočnom období.Tento termín sa čoskoro upresní.Za pochopenie ďakujeme.Alternatívou môže byť vianočný koncert speváckeho zboru Bambino Luci vo vranovskej Bazilike minor v ten istý deň o 16:30h.Všetci ste srdečne pozvaní.