Duchovná obnova s o.Róbertom

 

Pravidelné stretnutie DRPG sme začali sv.omšou, kde sme si obnovili svoje sľuby a odovzdanie sa Panne Márii.

Prvé čítanie bolo z Knihy zjavenia apoštola Jána – Zjv 12,1 a nasl. Aj kázeň bola mariánska, pričom o. Róbert zdôraznil význam odovzdania sa do ochrany Panny Márie, pred ktorou je aj diabol bezmocný. Zmietol tretinu hviezd, ale tých 12 hviezd  nad jej hlavou ostalo neporušených. Symbolika je aj v tom, že tých 12 hviezd zmietol chvostom. Každé zviera má pod chvostom genitálie, to znamená, že vo svete veľa ľudí podlieha hriechom súvisiacim napr. s pornografiou, voľným sexom a pod. Diabol ničí všetko, čo mu príde do cesty, ale keď prišiel k P.Márii, sv. Písmo hovorí, že „drak sa postavil pred ženu“. Nemohol jej ublížiť. Ona bola tou nádobou plnou milosti, ktorú si Boh vyvolil. Z Lukášovho evanjelia sme počuli o zvestovaní. Mária to nemala ľahké a predsa dôverovala Bohu. Verila anjelovým slovám, i keď sa nad nimi zarazila. Aj keď sa mala stať Matkou Božieho Syna, Boh ju neušetril od mnohých ťažkostí a súžení.

 

O. Róbert aj po sv.omši na začiatku prednášky zdôraznil význam odovzdania sa do rúk Panny Márie napríklad každú sobotu.

 

Poznámky z prednášky pre spolupracovníkov DRPG o službe

 

1. Služba

 

Mk 10,17: „Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“

U Matúša je to „ktosi“, u Lukáša „popredný muž“, ale s červeným je napísané „Bohatý mladík“. Znamená to, že je to otázka pre každého človeka. A odpoveďou na túto otázku je život každého človeka na tom mieste, kde sa nachádza – či už v rodine, v práci a pod. Je to o službe. My všetci sme na ceste služby.

Vzorom služby je P.Mária, ale najväčším vzorom Ježiš Kristus (napr. Ž 2,11: „V bázni slúžte Pánovi a s chvením sa mu klaňajte.“)

Z každej služby vyplýva záväzok.

Nm 3,6-8: „Priveď kmeň Léviho a postav ho pred Árona, aby mu pomáhali! Oni sa budú starať o to, čo bude potrebovať on a celá pospolitosť pri stánku zjavenia, keď bude treba konať službu stánku. Postarajú sa o všetko zariadenie stánku zjavenia, aj o to, čo budú potrebovať synovia Izraela, keď budú preukazovať službu stánku.“

Tu v Starom zákone čítame o kmeni Léviho, ktorý bol vyvolený na kňazskú službu. Služba Bohu je službou ľuďom a naopak – služba ľuďom je službou Bohu.

1 Krn 6,16:  „A toto sú tí, ktorých Dávid ustanovil na spev v Pánovom dome odvtedy, keď sa archa dostala na pokoj.“  V Knihe kroník čítame o vyvolení spevákov.

Lk 1,8: „Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu.“  Tu čítame o Zachariášovej kňazskej službe.

V Starom zákone mohli konať službu len niektorí ľudia na niektorých miestach a v niektorom určenom čase. Kresťania nemôžu žiť podľa Starého zákona, napr. že len niekto je vyvolení, keď vlastne všetci sme povolaní slúžiť. Nemôžeme slúžiť Bohu len v kostole a len v nedeľu. Kresťan slúži vždy a všade.

Rim 12,1: „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu.“  To znamená, že všade, kde som, kde je moje telo, tam slúžim, tam prinášam Bohu chválu.

Kol 3,23-24: „Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom! Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte Pánovi, Kristovi!“

1Pt 4,10: „Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti.“  Každý má iný dar. O.Róbert povedal, že aj ten, kto si myslí, že nevie slúžiť, alebo nevie ako slúžiť, aj ten slúži.

1 Tim 5,8: „Veď kto sa nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.“  To znamená, že ak napr. manželovi alebo deťom nevenujeme svoj čas, márne sú naše púte, či ružence a pod.

 

2. Každý, či už učiteľ, alebo spolupracovník, alebo iný kresťan, by mal byť človekom viery a nádeje. Má veriť, že ten čas, ktorý venuje službe, má silu a moc, i keď to ovocie služby ani neuvidí.

 

3. Učiteľ, či spolupracovník v každom človeku vidí dobro, Boží obraz v ňom.

1 Kor 3,16-17: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy.“

 

4. Je to človek, ktorý má autoritu. Autorita je tajomstvo, prečo ten-ktorý človek ju má (Ján Maria Vianney). Treba ju budovať a treba si ju zaslúžiť. Základom našej autority má byť to, že sme ľudia, na ktorých sa dá spoľahnúť (rodičia, učitelia). Výchova nie je len v slovách, ale aj v gestách, v správaní.

 

5. Je to človek, ktorý vyžaduje, dáva požiadavky. Ak napr. mladý človek vidí, že kňaz alebo rehoľník sa správa ako každý iný vo svete, nevidí zmysel v takýchto povolaniach. O. Róbert spomenul, že najviac povolaní je práve v najprísnejších reholiach.

 

6. Je to človek, ktorý celé svoje srdce dáva výchove. To znamená, že je to o obete.

 

7. Je to človek, ktorý vidí realitu. To znamená, že správanie sa mladých ľudí je ovplyvnené správaním sa rodičov a ľudí v prostredí, v ktorom žije.

 

Uzdravenie slepca pri Betsaide – Mk 8,22-26:

„Tak prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“ Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. I poslal ho domov so slovami: „Ale do dedina nechoď!“

Našou úlohou je niekedy priniesť niekoho (duchovne slepého) k Ježišovi. Možno nikto sa ešte toho slepca nedotkol, nikto ho nezobral za ruku. Chytiť niekoho za ruku (nielen fyzicky) – to uzdravuje. Ale najprv ja musím držať za ruku Ježiša a tak môžeme vytvoriť reťaz (keď sa držíme za ruky). Lebo ak držím niekoho obidvoma rukami, môžem si ho privlastniť.

Posliniť oči, či pľuvnúť do očí je možno ponižujúce, ale cieľom nie je ponížiť človeka, ale poukázať na pokoru.

Videl ľudí ako stromy – to znamená, že videl ľudí, ktorí sú od neho väčší, možno sú preňho prekážkou (v lese sa potkýname o stromy, korene, konáre). Človek však nemá byť prekážkou, ale pomocou od Boha pre iného človeka.

Poslal ho domov, ale nie do dediny – t.j. nemá ísť do starých vzťahov.

Uzdravenie slepca pri Jerichu – Mk 10,46-52:

„Prišli do Jericha. A keď so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“ On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“ A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste.“

Prečo Bartimej čakal, až keď Ježiš išiel z Jericha? Mohol ísť za ním skôr – už keď išiel do Jericha. Aj my máme tieto 2 choroby: „včera“ a „zajtra“. Ale Ježiš nás chce uzdraviť DNES a TERAZ. Ľudia sa často skrývajú za mená a tituly, v srdci sú však žobráci.

Meno Timej znamená dôstojný, Bartimej najdôstojnejší. To znamená, že najdôstojnejší syn dôstojného žobral.

Keď počul (nevidel, ale počul), to ho zachránilo. Ľudia, ktorí idú za Ježišom, môžu byť prekážkou – mnohí za ním išli, a pritom Bartimeja okríkli.

Bartimej sedel pri ceste, nie na ceste. Ježiš o sebe hovorí, že On je cesta.

Ježiš si dal Bartimeja zavolať a Bartimej odhodil plášť. Plášť bol pre žobráka všetkým – domovom, stolom, posteľou, všetkým. A on to všetko stráca pre Ježiša. Aj my ak chceme ísť za Ježišom, máme zanechať všetko.

Bartimej vyskočil – pri Ježišovi aj slepý skáče, nebojí sa, je spontánny.

Slepec neprosí o maličkosti, ale o VŠETKO – aby videl. A on HNEĎ videl. V tom je rozdiel medzi konaním človeka a konaním Boha. Bartimej čakal pri ceste do poslednej chvíle, ale Boh koná hneď.

Keď videl, išiel za ním PO CESTE.

 

Lk 6,39: „Povedal im aj podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy?“

Mt 9,27-28: „Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Oni mu odpovedali: „Áno, Pane.“ Dvaja slepí idú za Ježišom, modlia sa.

 

BOH NÁM DôVERUJE. DAL NÁM DO NAŠICH MODLITIEB ĽUDÍ.

Kým sa ešte rodia deti, je to znamenie, že Boh nám verí.

 

 

Marta Sabolčáková, 24.10.2009

 

..................................................................................................................................................

 

 

 

Môj dodatok:

V knihe „... a dal im moc uzdravovať“ od Emiliana Tardifa (tú knihu má aj Táňa Haňová) v 12. kapitole (str 148-158) je podrobne rozobratý tento úryvok z evanjelia o slepcovi Bartimejovi.

 

Ježiš cestou do Jeruzalema sa zastavil v Jerichu, aby uzdravil Bartimeja. Je to akoby zbytočná cesta, pretože sa ponáhľal do Jeruzalema splniť vôľu svojho Otca. Ježiš prichádza do Jerich a ihneď odchádza. Ježiš prichádza takto za každým z nás, kvôli mne prichádza tak, ako kvôli Bartimejovi. S Ježišom boli učeníci a veľký zástup. Bartimej bol slepý a žobral pri ceste. Slepota v Biblii znamená nevedomosť. Svet slepého je vždy malý, obmedzený, bezfarebný. Slepý nepozná plán spásy. Bartimej nevedel, kam ísť, nepoznal cestu. Aj my sme ako Bartimej, keď nevidíme cestu pred sebou. Bartimej bol žobrák, žil z prebytku iných, nemohol si sám zabezpečiť svoje potreby. Sedel pri ceste. Najväčším problémom Bartimeja nebola jeho slepota, ale jeho neochota, lenivosť, čo ho blokovala, bránila mu napredovať, takže radšej sedel na kraji cesty ako človek sklamaný životom, ktorý viac nechce kráčať, lebo nevie, kam ísť a s kým. Keď Bartimej zistil, že to je Ježiš z Nazareta, začal kričať. Bol slepý, ale nebol nemý. Keď teda Bartimej počul, ako sa Ježiš náhli ulicami Jericha do Jeruzalema, bol to začiatok jeho spásy. Ježiš sa ponáhľal a tak Bartimej nestrácal čas. Všetko sa preňho začalo vtedy, keď „začul“.  Zachránil ho sluch. Jeho obrátenie sa začalo, keď mu niekto povedal, že Ježiš prechádza po jeho ceste, že je tu pred ním. To je evanjelizácia – ohlasovať svetu, že Ježiš prechádza popri nás, že prechádza cez našu cestu.Teraz Ježiš prechádza popri nás, popri mne. Je to začiatok našej, mojej spásy. Lebo viera sa začína počívaním Božieho slova. Ale Ježiš sa ponáhľa. Preto musíme využiť túto chvíľu. Nesmieme zostať sedieť, lebo Ježiš ide rýchlo. A Bartimej nás učí, čo máme robiť, keď Ježiš náhlivo prechádza popri nás. On začal kričať. Kričal silným hlasom. Vystúpil z davu, aby ho bolo vidieť, on jediný to urobil. Bartimej mocným hlasom vyznáva, čo verí srdcom. Keď počul a porozumel Slovu spásy, robí verejné vyznanie viery. Otvorene prejavuje svoju vieru a kričí: „Syn Dávidov!“ – ten, ktorého ohlasovali proroci, aby otvoril oči slepým, ten, ktorému patrí kráľovstvo, sľúbený Mesiáš, svetlo sveta, spasiteľ, moja jediná nádej. Potom Bartimej zvolá: „Ježiš!“ = Spasiteľ, spása pre svet. Iba 3 osoby v celom evanjeliu nazývajú Ježiša jeho menom – malomocný, lotor po jeho pravici na kríži a Bartimej. Ostatní ho volajú Pán, Učiteľ. Oslovenie menom znamená, že mu dôverujeme. Keď Bartimej volá: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“, obracia sa na Ježiša z celého srdca a tým najsilnejším hlasom: „Pozri sa na moju slepotu, únavu. Neviem, ktorou cestou vykročiť. Všetky sú predo mnou zatvorené. Nemám kam ísť. Nemám nikoho, kto by išiel so mnou. Ježišu, zmiluj sa nado mnou.“

Zástup napomínal Bartimeja, aby bol ticho. V tomto svete vždy nájdeme ľudí, ktorí chcú umlčať našu vieru. Bartimej nemlčal, ale kričal ešte silnejšie. A kto mu má odpovedať? Syn Dávidov. Bartimej bol rozumný. Ak sa Syn Dávidov nachádzal v dave, musel mu odpovedať. Keby Ježiš neodpovedal, znamenalo by to, že neprijíma titul Syn Dávidov a že teda nie je Mesiáš. Bartimej bol prefíkaný. Ježiš musel odpovedať na Bartimejovo zvolanie viery. „Ježiš zastal.“ Slovo viery spôsobuje, že Ježiš zastane uprostred nás. Ježiš povedal: „Zavolajte ho.“ Zavolali chorého a povedali mu: „Volá ťa.“ Ježiš ťa volá, teba osobne. Chce ťa vidieť, chce sa o teba starať. Nemôžeš takto zostať sedieť po celý život na kraji cesty. Všetci mu hovorili tieto slová a možno je to úloha aj nás všetkých – ísť za naším bratom a povedať mu: „Vstaň, neboj sa, on ťa volá.“ Ježišu, ešte dnes sa tu zriekam svojho hriechu, svojej nenávisti, zatrpknutosti, modiel, egoizmu, túžby po moci, mágie, poverčivosti, každého otroctva.

Ježiš sa ho spýtal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Je to vopred vystavený šek a Ježiš ho podpisuje. Kladie Bartimejovi i tebe otázku: „Čo chceš, aby som pre teba urobil? Mám všetku moc na nebi i na zemi. V mojom slovníku neexistuje slovo „nemožné“.

Bartimej vyznáva Ježišovi, že iba jeho chce nasledovať. Nechce uzdravenie len pre uzdravenie, chce sa uzdraviť, aby viac nežobral, aby bol schopný dávať sa a slúžiť, ísť s Ježišom do Jeruzalema. Chce vidieť, aby mohol kráčať a nasledovať Ježiša. Ježiš dobre pozná našu slepotu.

Ježiš mu odpovedal: „Choď, tovoja viera ťa uzdravila.“ Ježiš hovorí „choď“ a nie aby videl – najväčšou Bartimejovou chorobou nebola slepota, ale to, že zostal sedieť na kraji cesty. Bartimejovo uzdravenie spočíva skôr v chôdzi ako vo videní. Ježiš mu vrátil schopnosť kráčať. Jeho život má teraz zmysel, cieľ. Preto si nežiadajme uzdravenie, aby sme viac netrpeli. Je to málo. Žiadajme si uzdravenie, aby sme mohli kráčať s Ježišom, aby sme nezostali sedieť. Evanjelium hovorí: „A hneď videl.“ Hneď. Okamžité uzdravenie ukazuje Ježišovu moc, ale hlavne lásku. Tento evanjeliový príbeh končí slovami: „A šiel za ním po ceste.“ Bartimej nielenže vykročil, ale šiel za Ježišom. To je naozajstné uzdravenie – kráčať s Ježišom, nasledovať Ježiša, žiť s Ježišom, žiť ako Ježiš, zomrieť ako Ježiš, ktorý kráča do Jeruzalema. V tom spočíva pravé uzdravenie. Ježišovým učeníkom je ten, koho Ježiš uzdravil a kto s ním kráča cestou, čo vedie do Jeruzalema. Chcem byť súčasťou davu, alebo chcem byť Ježišovým učeníkom? Dav je anonymný – raz víta Ježiša a o týždeň si žiada jeho smrť.

Bartimej bol slepý a Ježiš sa prejavil ako jeho svetlo. Bartimej nemal pred sebou cestu a Ježiš sa prejavil ako jeho jediná cesta. Spočinul v Pánovom pokoji, lebo Ježiš je Pán pokoja.

 

Marta Sabolčáková, 24.10.2009