V piatok 30.10.2009 sme si v našej filiálnej farnosti na Vranovskom Dlhom pripomenuli slávnostnou sv. omšou s tamojšími veriacimi 15 rokov od konsekrácie kostola zasväteného Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Svätú omšu celebroval košický arcibiskup Alojz Tkáč. Sme radi, že na eucharistickom slávení bol prítomný Mons. František Šándor, ktorý tento kostol i spoločenstvo veriacich budoval. Pozvanie prijali aj vdp. Peter Novák, kňazi zo susedných farností i naši duchovní otcovia.

Pred sv. omšou po ruženci sme si pozreli krátku prezentáciu z výstavby kostola. U mnohých možno vyvolala spomienky na nezabudnuteľné okamihy, ktoré nezažíva každá generácia. Stavba kostola je dielom aj pre mnohé nasledujúce generácie.

V homílii otec arcibiskup vyjadril zaujímavé myšlienky. Hovoril o miestach, ktoré boli dôležité pre Ježiša a ktoré by mali byť dôležité aj pre nás.

Pre Ježiša to bol najprv Nazaret a jeho synagóga. Ako čítame v Lukášovom evanjeliu 4,16-21:

„Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesta, kde bolo napísané: "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok." Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli."

Ďalším miestom bola Božia príroda – Genezaretské jazero, kde vyučoval svojich apoštolov a učeníkov. Na  Hore Blahoslavenstiev hovoril o blahoslavených chudobných v duchu, lebo uvidia Božie kráľovstvo, o blahoslavených čistého srdca, o blahoslavených tých, ktorých prenasledujú pre spravodlivosť...

Tretím miestom bol ľudský príbytok. Ježiš navštevoval rôznych ľudí. Aj v evanjeliu sme čítali, že stoloval v Zachejovom dome. Navštevoval mnohých hriešnikov a hovoril, že prišiel uzdraviť chorých, nie zdravých.

A napokon to bol Jeruzalemský chrám, Golgota. A tam pod krížom bola Mária Magdaléna, Ján, ale predovšetkým Jeho Matka Mária. Mária, ktorej je zasvätený aj tento kostol.

A naše filiálne a farské kostoly by mali byť dôležitým miestom aj pre nás. Aj rodina, kde rodičia učia deti prežehnať sa, modliť sa a žiť život viery.

Otec arcibiskup spomenul, že tento filiálny kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie je postavený na návrší, čím pripomína Golgotu. Golgotu, kde sa Ježiš za nás obetoval a kde pod krížom nechýbala Jeho Matka. Aj tu pri každom slávení eucharistie si sprítomňujeme túto Kristovu obetu a tu je vždy aj Jeho a naša Matka.

Modlime sa v tomto Roku kňazov, aby v tomto kostole nikdy nechýbali kňazi, ktorí budú slúžiť sväté omše. Modlime sa za rodiny, za chlapcov, za nové povolania...

Pred požehnaním otec arcibiskup požehnal pamätnú tabuľu.

V poďakovaní sme si od veriaceho farnosti vypočuli aj to, čo všetko sa za uplynulé obdobie na kostole vynovilo a opravilo, ale aj spomienky, napríklad keď pred konsekráciou pred 15 rokmi ešte o 4.hodine ráno strihali červený koberec okolo oltára... Spomenul aj, aby sme teraz pred sviatkom Všetkých svätých nezabúdali na tých, ktorí mali tiež svoje zásluhy pri výstavbe kostola, ale už nás predišli do večnosti...

Verím, že Boh sa vždy stará o svoj ľud a mnohonásobne vynahradí rôzne obety (práca, čas, peniaze), ktoré veriaci z Vranovského Dlhého ochotne vynaložili pri výstavbe svojho kostola.

            Marta Sabolčáková, 31.októbra 2009