Dnes sa v našom farskom chráme uskutočnila veľmi pekná Jasličková pobožnosť venovaná Narodeniu Pána. Naše deti  a mladí pod vedením školských sestier  si pripravili program o narodení Ježiška doprevádzaný kvalitnou ľudovou hudbou. Keďže išlo o pobožnosť, p.kaplán Marián Halás celú akciu viedol a finančný príspevok ide na podporu misií sestier de Notre Dame v kazašskom Balchaši. Fotografie z pobožnosti si môžete pozrieť vo Fotoalbume.

Na DRUHÝ DEŇ VIANOČNÝ- Sviatok sv.Štefana budú sv. omše ako v nedele, vešpery však nebudú;

Na vŕšku bude takisto polnočná sv. omša a pastierska o 9:30h; sv. omša vo dne v školskej kaplnke na Rodinnej oblasti o 11:00h.

 PRVÝ SVIATOK VIANOČNÝ je sv. omša na úsvite – „pastierska“ o 8:00h a 9:30h a sv. omša vo dne o 11:00h; Na poludnie bude možnosť získať úplné odpustky pri apoštolskom požehnaní „URBI ET ORBI“, ktoré udelí zástupca Kristov na zemi –Svätý otec pápež Benedikt XVI. počas priameho TV alebo rádioprenosu. Nezabudnime, že k získaniu odpustkov sa žiada stav duše, keď nemáme záľubu ani vo všednom hriechu, potom tiež sv. prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca.     Poobede o 16:00h pozývajú naši školáci, deťúrence všetkých ostatných na jasličkovú pobožnosť; pri tejto pobožnosti namiesto podomového koledovania urobíme  spoločnú kolednú zbierku na podporu misií našich cth. sestričiek, pôsobiacich v Balchaši – (Kazachstan); O 18:30h je potom večerná sv. omša.

  Na vianočnú vigíliu – v sobotu ráno- je sv. omša o 7:00h; popoludní na štedrý deň začneme sláviť vo farnosti Vianoce sv. omšou za účasti detí  so začiatkom o 16:00 h; Štedrú večeru –ako v rokoch minulých- odporúčame začať večer o 18:00 h modlitbou Anjel Pána pri večernom zvonení a potom hlava rodiny prečíta z Lukášovho evanjelia udalosti o narodení Pána a následne sa pomodlia všetci prítomní modlitbu pred jedením. Presne o polnoci začneme slávenie polnočnej sv. omše.   

Ešte na 4,adventnú nedeľu je možné nahlásiť na spovedanie chorých a nevládnych, ktorých pôjdeme spovedať po domácnostiach v pondelok 19.12. dopoludnia; svojich starých a chorých nahláste v sakristii s uvedením presnej adresy, na ktorej dotyčný býva.

V piatok 23.12.2011 po večernej sv. omši majú na starosti rodiny Ivankova, Rusnákova a Strúharíkova Srdečne ďakujeme rodinám, ktoré upratovali kostol k uplynulej nedeli.

Dňa 13.12.2011(utorok) niektorí chlapi našej farnosti osádzali pred farským kostolom vianočný strom, lebo stromčekom sa to nazvať nedá. Strom je od Bohuznámeho darcu a bol osádzaný pod patronátom p.dekana kanonika ThLic.Tibora Závadského. Fotky z osádzania si môžete pozrieť vo Fotoalbume.

  V dňoch 19. a 20.12.2011 uskutoční sa VIANOČNÁ BURZA detského oblečenia, hračiek, knižiek, farbičiek a športových potrieb od 8:30h do 10:30h v budove SČK na Štúrovej ul. č.130 (pri Detskom domove) Do zbierky treba doniesť oblečenie a a hračky vypraté a čisté. Info 4422551, viac na www.vranov.sk alebo osobne v kancelárii č. 55 na prízemí MÚ Vranov –vľavo.

  Chorých a nevládnych po domácnostiach pôjdeme spovedať v pondelok 19.12. dopoludnia; svojich starých a chorých príbuzných nahláste do 18. decembra v sakristii alebo na fare v úradných hodinách–(tel. 4464370)- s uvedením presnej adresy, na ktorej dotyčný býva.

   Druhá časť  vianočného spovedania bude v sobotu 17. decembra doobeda od 9:00h- 12:00h; poobede od 14:30h-18:00h.   Na vŕšku bude vianočné spovedanie v piatok 16.decembra popoludní od 15:00h do 17:00h.

   V sobotu 17.12.2011 po večernej sv. omši majú na starosti rodiny Klimčova, Mitaľova a Palenčíkova. Srdečne ďakujeme rodinám, ktoré upratovali kostol k uplynulej nedeli.

Bez hriechu
Dogmou o Nepoškvrnenom počatí Katolícka cirkev vyjadruje, že Panna Mária skrze jedinečné privilégium Boha a vzhľadom na zásluhy smrti Ježiša Krista sa narodila uchránená od dedičného hriechu a už celkom svätá. Štyri roky po vyhlásení tejto pravdy pápežom Piom IX. ju Božia Matka v Lurdoch pri svojom zjavení Bernadette potvrdila osobne: „Ja som Nepoškvrnené počatie.“
Sviatok Nepoškvrneného počatia pripomína ľudstvu, že je iba jedno, čo človeka skutočne poškvrňuje - hriech. To je posolstvo, ktoré sa dnes musí prednášať s novou silou. Svet stratil zmysel pre hriech. Robí si z neho vtipy, ako by to bolo to najnevinnejšie na svete. Koketuje s predstavou hriechu, aby urobil svoje produkty a zábavy príťažlivejšími. Vyjadruje sa zdrobnelinami, keď hovorí o hriechu, ba dokonca aj o najťažšom hriechu – malé hriešky, malé neresti, malé vášne … Výraz „dedičný hriech“ má v reklame úplne iný význam ako v Biblii. Hriech prepožičiava tomu, kto ho pácha – originalitu!
Svet sa bojí všetkého, iba hriechu nie. Bojí sa znečisťovania ovzdušia, ťažkých psychických chorôb, atómovej vojny a dnes zvlášť terorizmu. Ale nebojí sa vojny proti Bohu, ktorý je Večný, Všemohúci a Láska sama. Pritom Ježiš hovorí: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť. Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohoto sa bojte!“ (Lk 12,4-5).
Tieto okolnosti sa odfarbujú aj na veriacich, aj keď chcú žiť podľa evanjelia. Uspávajú svoje svedomie a tak napomáhajú istý druh duchovnej anestézie. Naozaj existuje narkóza zapríčinená hriechom. Kresťanský ľud nespoznáva svojho skutočného nepriateľa – pána, ktorý ho drží v zajatí – už iba preto, že ide o „zlaté otroctvo“. Mnohí, ktorí vyslovujú slovo hriech, majú o ňom úplne falošnú predstavu. Hriech sa odosobňuje a dáva sa do súvislosti už iba so štruktúrami. To zachádza tak ďaleko, že sa nakoniec identifikuje s postojmi vlastných politických či ideologických protivníkov. Prieskum o tom, čo si ľudia myslia o hriechu, by pravdepodobne priniesol výsledky, z ktorých by sme sa zhrozili.
Namiesto toho, aby sa ľudia oslobodili od hriechu, koncentrujú všetko úsilie na to, aby sa oslobodili od výčitiek svedomia. Namiesto toho, aby proti hriechu bojovali, bojujú proti predstave hriechu, ktorú nahradzujú„pocitom viny“, čo je niečo úplne iné.
Ľudia robia presne to, čo sa inak vo všetkých oblastiach považuje za to najhoršie – popierajú problém, namiesto toho, aby ho riešili. Vytláčajú zlo z vedomia, aby ho pochovali, namiesto toho, aby ho eliminovali – ako ten, čo si myslí, že vylúči smrť, keď už nebude na ňu myslieť, či ten, čo sa usiluje zraziť horúčku bez toho, aby sa staral o chorobu, ktorej je horúčka iba symptómom, ktorým ju spoznáme.
Sv. Ján hovorí: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.“ (1 Jn 1,8-10).
Boh hovorí opak. On hovorí, že sme zhrešili. Vo Svätom písme sa píše, že Kristus „zomrel za naše hriechy“ (porovn. 1 Kor 15,3). Ak odstránime hriech, tak berieme Kristovmu vykúpeniu jeho zmysel a ničíme význam jeho smrti. Kristus by bol potom jednoducho bojoval proti veterným mlynom a nadarmo by vylial svoju krv.
Dogma o Nepoškvrnenom počatí nám však hovorí niečo mimoriadne pozitívne: Boh je mocnejší ako hriech. „Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť,“ (Rim, 5,20). Toho je Mária symbolom a garantom. Celá Cirkev je povolaná k tomu, aby bola „slávna, na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená“ (Ef 5,27).
V jednom dokumente Druhého vatikánskeho koncilu sa uvádza: „ Zatiaľ čo v Preblahoslavenej Panne Cirkev už dosiahla dokonalosť, ktorá je bez škvrny a vrásky (porov. Ef 5,27), veriaci sa ešte usilujú vzrastať vo svätosti, bojujúc proti hriechu. A preto upierajú svoje oči k Márii, ktorá žiari celej vo spoločnosti vyvolených ako vzor čností“ (Lumen gentium, 65).

Raniero Cantalamessa
pápežský kazateľ, kapucín Rím, 8. 12. 2007

Zdroj:www.modlitba.sk

Dnešná druhá adventná nedeľa sa nesie v znamení predchodcu Ježiša Krista, ktorým bol sv. Ján Krstiteľ. Ako sme čítali v evanjeliu, chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Bol hlasom volajúceho na púšti, ktorý nabádal: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky.“

V živote nie je ľahké byť druhým. Dokážu to len skutočne veľkí ľudia. Pretože vidia ďalej ako ostatní. Medzi takýchto ľudí možno zaradiť aj Jána Krstiteľa. Mal veľa príležitostí, aby si uzurpoval Kristovo miesto. Lebo mnohí ho považovali za Mesiáša, mnohí mu vzdávali najvyššie pocty a hodnosti. Ale on nepodlieha pokušeniu a je si vedomý svojho poslania keď hovorí: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi.“

Byť si vedomý svojho skutočného poslania, žiť život, ktorý mám žiť a netúžiť po tom, čo mi neprináleží, to je odkaz Jána Krstiteľa.

Keď mladý rabín nastúpil na miesto svojho otca, každý mu hovoril, ako málo je podobný svojmu otcovi.

„Naopak,“ povedal na to mladý muž, „sme úplne rovnakí. Otec nikoho nenapodobňoval, ani ja nikoho nenapodobňujem.“

Byť sám sebou je jedna z najťažších úloh, ktorá stojí pred nami v živote. Ak ju zvládneme, zvládneme život. V opačnom prípade sa nám môže ľahko stať, že väčšinu svojho života prežijeme v maskách niekoho iného.

„Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl. A když kouká aby byl, a je, tak má být to co je, a nemá být to co není, jak tomu v mnoha případech je.“

Nech je pre nás tento výrok českého klasika Jana Wericha v dnešnú druhú adventnú nedeľu inšpiratívny. Aby sme poznali svoje miesto v živote, aby sme sa dokázali umenšovať a nebáli sa byť tými druhými. Niekedy na to, aby sme niečo dosiahli stačí málo, „menej tlačiť na pílu,“ zabudnúť na seba a viac dôverovať svojmu Bohu.

Pripravme cestu Pánovi, vyrovnajme mu chodníky.

Chorých a nevládnych po domácnostiach pôjdeme spovedať v pondelok 19.12. doobeda; svojich starých a chorých príbuzných nahláste do 18.12. v sakristii alebo na fare v úradných hodinách–prípadne tel. 4464370- s udaním presnej adresy, na ktorej dotyčný býva.

O týždeň na tretiu adventnú nedeľu popoludní bude prvá časť vianočného spovedania od 16:30h do 18:30h vo farskom kostole. Druhá časť bude v sobotu 17. decembra.

V stredu, piatok a sobotu tohto týždňa sú zimné kántrové dni, z ktorých záväzný je jeden z nich ako deň modlitieb o príchod Božieho kráľovstva do rodín.

Vo štvrtok  tohto týždňa je cirkevne prikázaný sviatok SLÁVNOSŤ NEPOŠKVRNENÉHO POČATIA PANNY MÁRIE; sv. omše budú vo farskom kostole o 6:30h, 8:30h pre CSŠ, o 16:00h a 18:30h; na Rodinnej oblasti o 8:00h a  Na vŕšku (cirkevné gymnázium o 8:30h) o 17:00h

   Bude v sobotu 10.12.2011 od 9:00h a majú ho na starosti  rodiny Borčova, Kačenákova a Žatkovičova. Srdečné poďakovanie vyslovujeme rodinám, ktoré upratovali kostol k uplynulej nedeli.

Začiatky adventu siahajú do 4. storočia, kedy sa v oslavoval určitý počet  adventných nedieľ (2 až 6). Až pápež Gregor Veľký († 604) stanovil adventný čas na 4 týždne. Adventné obdobie teda ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko „advent“ je latinského pôvodu a znamená v preklade „príchod“. Je to teda obdobie prípravy na príchod Mesiáša - na narodenie Ježiša.

Advent sa začína 1. adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom a končí sa po západe slnka na Štedrý večer (na vigíliu Sviatku Narodenia Pána). Zároveň je to začiatok nového Litrugického roka. "Nový rok" teda oslavujeme my, kresťania, na 1. adventnú nedeľu.

Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia a tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu, ktorá sa nazýva Gaudete, ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiša. Adventné obdobie vrcholí vigíliou.

Nakoľko advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním (narodenie a druhý príchod), preto aj advent je rozdelený na dve časti, kde 17. december tvorí hranicu tohto rozdelenia. Prvá časť adventu do 17. decembra dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach. Toto delenie je veľmi dobre vidieť v liturgických textoch a modlitbách.

Klasickým symbolom adventného obdobia je adventný veniec. V našich krajinách nie je možno tak rozšírený ako napríklad v Spojených štátoch. Tam sa adventným vencom ozdobujú dvere domov. Tento symbol sa však do užívania dostal podstatne neskôr, ako samotné oslavy adventného obdobia. Prvá zmienka o ňom pochádza až z 19. storočia, presnejšie z roku 1838 z Hamburgu, kedy teológ Johann Heinrich Wichern zavesil veniec na dvere sirotinca. Pod vencom bola pokladnička na milodary pre opustené deti. Wichern pripevnil každý deň na veniec jednu sviečku. Dnes sa už na adventných vencoch používajú len 4 sviečky, ktoré symbolizujú práve 4 adventné nedele.